Mnemotechické pomôcky
16. apríla 2021
Posilňujem motiváciu
25. apríla 2021Článok na tému strach si dovolíme začať trošku netradične
Mnohým z nás, keď počujeme slovo „strach“, tak nám napadne automaticky niečo negatívne, niečo, čo nám doslova ničí život. Táto emócia má však aj svoju pozitívnu stránku.
aká to je?
Strach je prirodzený, evolučne vyvinutý obranný mechanizmus, ktorý hrá jednu z kľúčových úloh pre prežitie ľudstva. Pomáha nám predvídať nebezpečné situácie a zmeniť naše správanie tak, aby sme sa tomuto nebezpečenstvu vyhli. Ako reagujeme napríklad, keď sme v neprehľadnej križovatke, v ktorej sa nevieme poriadne orientovať? Radšej uberieme nohu z plynu, pretože sa bojíme, že narazíme na niekoho nezodpovedného, kto nám vojde do cesty.
Taktiež si povieme, že radšej nepôjdeme tmavou uličkou a obídeme ju. Prípadne, ak ju nemôžeme obísť, naše zmysly sa vyostria a telo sa napne preto, aby sme sa v prípade potreby vedeli brániť.
Keďže strach vnímame ako určitú formu či súčasť stresu, aj strach nachádza svoj pôvod v reakcii boj alebo útek. Je to tisíckami rokov zakorenená reakcia, ktorú naše telo aktivuje v prípade, že je vystavené nebezpečenstvu. V našom tele sa pri stresovej reakcii aktivuje tzv. sympatikový nervový systém, ktorý podnecuje akciu a začnú sa do nášho tela vyplavovať stresové hormóny (katecholamíny). V dávnej minulosti, ak napríklad človek stretol medveďa, tak sa mu vplyvom stresu zvýšil tep srdca, zvýšila sa ventilácia pľúc, rozšírili sa zreničky, zvýšilo sa potenie, dočasne sa zastavili tráviace procesy a hlavne koncentrácia sa zamerala len na tento jeden podnet s cieľom prežiť. Všetky tieto telesné reakcie pomohli telo mobilizovať a pripraviť ho tak na útok či útek. Môžeme si preto dovoliť tvrdiť, že bez určitej miery strachu by sme ako ľudstvo nedokázali prežiť.
Nemôžeme jednoznačne povedať, že miera strachu v dnešnej dobe je vyššia, než v minulosti. Problémom však v súčasnosti je, že adaptívna reakcia na strach v podobe boja alebo úteku zostala stále rovnaká, pričom stimuly alebo podnety, ktoré strach vyvolávajú, sa zmenili. Rovnako sa zmenili aj celkové sociálne podmienky. Ak máme napríklad v dnešnej dobe strach z ochorenia, exekútora alebo šéfa v práci, nemôžeme jednoducho využiť našu prirodzenú reakciu – teda utiecť či bojovať.
V dnešnej dobe s určitosťou prežívame mnoho foriem strachu, ku ktorým prispieva aj súčasná situácia s ochorením COVID-19. Tu môžeme však pozorovať rôzne formy strachu – strach z nakazenia sa, strach z nakazenia blízkej osoby, strach z toho, že budem pri nedodržiavaní opatrení sankcionovaný, strach zo sociálneho vylúčenia – pokiaľ sa nebudem správať určitým spôsobom, napríklad nebudem nosiť rúško, moja sociálna skupina ma odsúdi ...
ČASTO KRÁT MOMENTÁLNE PREŽÍVAME AJ EXISTENCIÁLNY STRACH. PRÁVE TU MÔŽEME POZOROVAŤ ROZDIEL MEDZI „POZITÍVNYM“ STRACHOM, KTORÝ NÁS PRIPRAVUJE NA TO, ABY SME ČELILI REÁLNEMU NEBEZPEČENSTVU A „NEGATÍVNYM“ STRACHOM, KTORÝ SA VYZNAČUJE VYTVÁRANÍM NEGATÍVNYCH PREDSTÁV, KTORÉ VŠAK V SKUTOČNOSTI NEMUSIA KOREŠPONDOVAŤ S REALITOU.
Môžeme sa obávať, že prídeme o zamestnanie, znížia sa nám príjmy, nebudeme môcť splácať hypotéku a ako následok sa nám rozpadne vzťah s partnerom. V tomto prípade máme strach aj napriek tomu, že sme zatiaľ ešte o zamestnanie neprišli a naše obavy sú len hypotetické.
Problém so strachom nastáva, ak pretrváva. Pri už zmienenej reakcií útok boj alebo útek, v prípade, že sme v bezpečí, všetky reakcie, ktoré nám mali pomôcť prežiť, postupne odznievajú – produkcia stresových hormónov sa zníži a telo sa postupne začína uvoľňovať a vracať do svojho pôvodného stavu. Ak je strach však dlhodobý, stresová reakcia neodznieva, ale prechádza do chronicity, pretože častokrát nemôžeme vykonať priamu akciu.
PRÁVE TOTO SA MÔŽE ĎALEJ ROZVÍJAŤ DO PSYCHICKÝCH PROBLÉMOV, FYZICKÝCH OCHORENÍ, VZŤAHOVÝCH PROBLÉMOV ALEBO DOKONCA AUTODEŠTRUKTÍVNYCH TENDENCIÍ.
Strach ako súčasť stresovej reakcie môže nielen zhoršovať už existujúce psychické problémy, ako napríklad anxieta či depresia, ale dokonca ich spôsobovať. Zhoršenie môže nastať aj u pacientov v remisii - (bezpríznakových), že sa u nich znovu objavia príznaky, pričom následne potrebujú starostlivosť psychológa či psychiatra.
U ľudí, ktorí boli doposiaľ v poriadku, môže dôjsť k rozvoju psychických porúch či ťažkostí, najmä depresie, úzkosti, panickej poruchy či anxióznych alebo iných depresívnych prejavov. V mnohých štúdiách sa tiež objavujú problémy so zvýšeným užívaním návykových látok, ako napríklad tabak, alkohol či marihuana – a to sa deje aj pod vplyvom strachu, ktorý v dnešnej situácií prežívame.
Dnes častokrát tiež počúvame, že sa zvyšuje aj výskyt domáceho násilia. Často krát to môže vzniknúť z toho, že je človek frustrovaný a nemôže svoju zlosť vybiť, a teda má tendenciu kompenzovať si tieto pocity na svojej rodine. K tomu určite neprispievajú ani opatrenia napríklad vo forme karantény, či zníženia sociálneho kontaktu.
Pretrvávajúci stav strachu v súčasnosti spôsobený neustále valiacimi sa negatívnymi informáciami má tak, ako na psychické zdravie vplyv aj na to fyzické. Dlhodobá stresová reakcia môže spôsobovať tráviace ťažkosti (napríklad syndróm dráždivého čreva), kardiovaskulárne problémy (vysoký krvný tlak), problémy so spánkom, poruchy potencie a podobne.
Okrem toho dlhodobý strach môže viesť k imunosupresii, teda k obmedzeniu schopnosti organizmu reagovať na podnet formou tvorby protilátok. Ak Vás táto téma zaujíma viac sa o nej dozviete kliknutím na obrázok.
AKO SI V TAKEJTO SITUÁCII MÔŽEME SO STRACHOM POMÔCŤ SAMI, AK VIEME, ŽE PSYCHOLOGICKÁ ČI PSYCHIATRICKÁ STAROSTLIVOSŤ MÔŽE BYŤ FINANČNE NÁKLADNÁ?
Za prvý, veľmi dôležitý krok považujeme mediálny detox. Je všeobecne známe, že masové médiá sú skvelým prostriedkom pre šírenie strachu, a teda aj pre určitú formu manipulácie správania. Toto samozrejme nie je len výmyslom dnešnej doby – napríklad aj neslávne známy Joseph Goebbels označoval ako svoju hlavnú propagandistickú zbraň práve strach.
Pri presýtení informáciami môže u ľudí dochádzať k subjektívne zvýšenému pocitu strachu, ohrozenia a zvyšovaniu stresu. Preto čiastočné obmedzenie prijímania a vyhľadávania tohto typu informácií môže byť veľmi prospešné – môže to znížiť našu mieru stresu, ale môže nám to i poskytnúť čas venovať sa iným, príjemnejším činnostiam.
venujte sa tomu čo vás baví ...
Taktiež sa môžeme učiť cielene zamerať našu pozornosť na niečo príjemnejšie. Tak, ako sme spomenuli na začiatku článku, pri útoku medveďa sa pozornosť človeka zameriava len na medveďa – človek nemá tak čas pozorovať okolie alebo si jednoducho užívať to, že je v prírode. Práve to, že sa necháme pohltiť negatívami a strachom nám berie radosť z maličkostí. Môžeme skúsiť jednoducho venovať viac pozornosti prostrediu okolo nás – prechádzať sa a všímať si kvitnutie kvetov či spev vtákov. Ak máme pocit, že to nedokážeme, tomuto cielenému zameraniu pozornosti a žitiu v prítomnom momente nás učia techniky všímavosti (mindfulness).
Pri probléme so strachom nám môže pomôcť venovať sa aj činnostiam, ktoré nám vyvolávajú radosť – môžeme nájsť potešenie v hudbe, filmoch, čítaní kníh alebo nájsť si hobby, ktoré nás bude napĺňať. Môžeme sa venovať športu, chodiť do prírody alebo venovať sa relaxačným technikám.
DÔLEŽITÉ JE NEBYŤ ZAHĽADENÝ DO STRACHU A VENOVAŤ SA NIEČOMU, ČO JE PRE NÁS ODREAGOVANÍM.
Keďže strach ovplyvňuje aj naše jednotlivé fyziologické funkcie (spôsobuje napríklad poruchy spánku, sexuálnych funkcií), môže pomôcť napríklad venovať sa cieleným technikám správneho dýchania či relaxačným technikám, ktoré ich dokážu pozitívne ovplyvňovať.
myšlienka na záver
So zreteľom na podmienky dnešnej celospoločenskej situácie, považujeme za dôležité pri prekonávaní strachu začať žiť normálny život. Mali by sme sa snažiť náš život čo najviac priblížiť k tomu, ako bol pred začatím pandémie. Veríme, že zo súčasného stavu si môže každý z nás zobrať aj niečo pozitívne. Pre niekoho to môže byť napríklad viac voľného času, ktorý získal. Alebo sa môžeme viac venovať a rozprávať s blízkymi, s ktorými žijeme v bubline – lepšie sa vzájomne spoznať. Taktiež možno niekto nájde viac času venovať sa koníčkom, na ktoré v minulosti nemal čas alebo si viac oddýchnuť a spomaliť. Ak Vás téma Strach a jeho vplyv na náš život zaujala bude radi keď pozriete aj iné naše články. Napríklad článok: Boj alebo útek – poraz stres overenými technikami (mystresship.com)