Obklopený psychopatmi?

Normálny vývin predpokladá, že určité signály z prostredia budú dostupné v určitých bodoch života. Vývin mozgu je teda ovplyvňovaný nie len genetickou výbavou, ale i skúsenosťami a zážitkami. Teratogény, škodlivé vplyvy, medzi ktoré sa radí napríklad stres, ale aj nedostatočná stimulácia z prostredia, môže tento proces výrazne narušiť. Uznávaná pediatrička venujúca sa problematike negatívnych skúseností v detstve a ich vplyve na zdravie, Nadine Burke Harris, v rámci jej odbornej praxe zistila, že existujú ďalšie významné štrukturálne zmeny mozgu, ktoré sú spôsobené psychickou traumou.

Harris tvrdí, že opakované a chronické vystavovanie mozgu dieťaťa stresorom zvyšuje aktivitu amygdaly (štruktúry mozgu zodpovednej za riadenie emocionálnych odpovedí, strachu a agresivity), čo má za následok aj zväčšenie jej objemu. Táto skutočnosť môže v ďalšom živote dieťaťa spôsobovať problémy so zvládaním stresu či reguláciou vlastných emócií. Dieťa preto nemusí byť schopné ovládať svoje impulzy, agresívne správanie, alebo môže mať tendenciu na relatívne malú záťaž reagovať neprimerane. Dokonca u ľudí, ktorí v detstve zažívali stresujúce udalosti, bolo zistené, že v dospelosti boli na stres vnímavejší, a bolo u nich takisto zaznamenané vyššie množstvo kortizolu (hormónu vylučovaného pri stresovej reakcii). Negatívny účinok majú stresory aj na hippokampus, čo je štruktúra zodpovedná za tvorenie a uchovávanie pamäťových informácií. Ten (hippokampus) sa vplyvom dlhodobého negatívneho stresu zmenšuje v objeme, čo vytvára vyššie riziko vzniku problémov s pamäťou a ťažkostí s učením. Trauma, stres a ich psychické či fyzické následky sú v súčasnosti ešte vo veľkej miere neznáme. Možno si práve kladiete otázku, čo sa s týmito skutočnosťami dá robiť.