parallax background

Budujme odolnosť našich detí

Poznáte fínske Sisu?
28. júna 2021
Prečo povedať športu áno?
23. augusta 2021
Poznáte fínske Sisu?
28. júna 2021
Prečo povedať športu áno?
23. augusta 2021


Každý rodič si praje, aby jeho dieťa nikdy nezastihlo nič zlé, aby dokázalo jednoducho zvládať všetky situácie s ľahkosťou a bolo v živote spokojné

 

Ochrániť však dieťa pred všetkými nástrahami sveta je nielen nemožné, ale i nežiaduce, aj keď sa nám to nemusí vždy páčiť. Podobne, ako sme hovorili v našom predošlom článku zameranom na Fínsky životný štýl - Sisu, malé každodenné prekážky sú pre náš život dokonca prospešné, pretože nám pomáhajú budovať vlastnosti, ktoré nám pomáhajú vyrovnávať sa s náročnými životnými situáciami. Inak to nie je ani s našimi deťmi.

 

existujú určité charakterové vlastnosti, ktoré v našom dieťati vieme pestovať a ktoré mu na jeho ceste životom pomôžu

 

Práve Sisu vníma budovanie odolnosti ako súhrn malých krokov, ktoré môžu pozostávať z činností, ako napríklad ísť niekde peši namiesto autom, chodiť von aj v nepriaznivom počasí alebo robiť s dieťaťom aj také aktivity, ktoré ho nemusia baviť alebo ktoré dokonca robiť nechce. Tento článok má za cieľ ponúknuť rady, ako možno podporiť u svojho dieťaťa odolnosť, slovom pomôcť mu lepšie zvládať stres a náročné životné situácie.

Odborníci z oblasti psychológie sa zhodujú, že existuje charakterová črta zvaná rezilienca, ktorá umožňuje ľuďom jednoducho sa vyrovnať so stresom a náročnými životnými situáciami. Môžeme ju definovať pomocou vlastností ako odolnosť, optimizmus, húževnatosť, autonómia či schopnosť zvládať svoje vlastné emócie. Rezilientný človek môže vyzerať ako skutočne pokojný realista, niekto, kto sa dokáže aj napriek nepriazni sústrediť na svoje ciele alebo s relatívnou ľahkosťou prekonávať prekážky. Pre naše účely budeme však v tomto článku nazývať tieto vlastnosti slovom odolnosť.

 

"nepriazeň len neprekonávaš, používaš ju, aby si sa posunul dopredu"

 

Toto je citát Erika Weihenmayera. Pýtate sa, o koho ide? To, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako príbeh z dielne hollywoodskych scenáristov je ale realitou. Erik je športovec, ktorý napriek strate zraku dokázal dosiahnuť to, o čom vždy sníval. Erik je prvým horolezcom, ktorému sa napriek slepote podarilo zdolať Mt. Everest a 7 najvyšších vrcholov všetkých kontinentov. Za jeho úspechy vďačí svojej odolnosti, odhodlanosti, vytrvalosti a optimizmu - vlastnostiam, ktoré tvoria základy reziliencie.

 

prečo je psychická odolnosť pre náš život dôležitá?

 

Dokáže byť pre náš užitočná v nespočetne mnohých oblastiach života - či už sú to každodenné maličkosti, ktoré potrebujeme prekonávať, alebo veľké výzvy, ktorým v našich životoch čelíme. Je dokázané, že ľudia s vysokou mierou psychickej odolnosti sa neuchyľujú v takej miere k rizikovému správaniu (napríklad užívaniu drog, pitie alkoholu atď.) či dosahujú lepšie akademické výsledky. Čo môže byť ale pre niektorých z nás prekvapivé je skutočnosť, že táto vlastnosť vplýva tiež na naše fyzické a psychické zdravie. Je spojená s menším počtom depresívnych symptómov, efektívnejším zvládaním stresu, ale i nižšou mortalitou.

 

ako ju v dieťati budovať?

 

Dlho psychológovia predpokladali, že sa jedná o vrodenú vlastnosť, teda že prostredie, v ktorom jedinec žije, na jej prítomnosť nemá vplyv. Bolo však zistené, že tomu nie je celkom tak. Odborníci v súčasnosti používajú pojem reziliencia na označenie procesu interakcie medzi dieťaťom a jeho prostredím, ktorý je charakterizovaný premenlivosťou v čase. Je teda dôležité si uvedomiť, že táto vlastnosť môže byť budovaná. Nie je možné ju „natrénovať“ jednorázovo, je skôr súhrnom malých krokov a každodenných návykov. Pýtate sa, aké to sú? Jedným z veľmi dôležitých aspektov je naučiť naše dieťa, že chyby a zlyhania sú prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou života a použiť ich ako nástroj na ďalšie učenie. Nevadí, ak dieťa neuspelo povedzme v športe, napríklad prehralo zápas, ak sa dokáže z tejto situácie poučiť a nezastaví jeho ďalšiu snahu. Môžeme ho učiť akceptovať neúspech rozprávaním o svojich emóciách či pochvalou za jeho snahu, vytrvalosť, prácu. Môžeme sa ho spýtať na to, čo by druhý krát urobil odlišne alebo ako sa z neúspechu poučil. Ak dieťa uspeje, nehovoríme mu, že malo práve šťastie, ale tiež ho prehnane nechválime, že je skvelé, že neurobilo žiadnu chybu alebo že sa šikovné už narodilo. Malo by mu byť jasné, že nejde len o talent alebo šťastie, ale že snaha sa vypláca. Taktiež môžete dieťaťu rozprávať i o svojich vlastných neúspechoch a prečo boli pre vás život prínosné.

book-1822474_1920
 

dieťa má niesť zodpovednosť za svoje činy

 

Ak dostane negatívne hodnotenie v škole, malo by za to niesť následky. Prijímanie následkov svojich činov učí zodpovednosti. Zodpovednosť môžeme naučiť dieťa aj tým, že ho necháme vykonávať práce v dome, ktoré sú adekvátne jeho veku - napríklad starostlivosťou o rastlinu či domáce zvieratko. Zodpovednosti, ktoré dieťa má, mu dávajú aj pocit kompetencie a dodávajú sebavedomie - dieťa získava pocit, že to vie zvládnuť aj samo, bez pomoci ostatných.

 

faktorom budovania odolnosti je aj autonómia

 

Tú môžeme podporovať tým, že necháme dieťa, nech v určitých oblastiach samo činí rozhodnutia. Na prvý pohľad sa nám to môže zdať banálne, ale pre vývin dieťaťa to môže byť skutočne prospešné. Necháme malé dieťa sa samo obliecť, vybrať si, čo chce čítať, s čím sa chce hrať, necháme ho zaplatiť predavačovi v obchode alebo väčšie dieťa nechať navariť večeru, prestrieť na stôl poprípade upratať. Autonómiu môžeme budovať aj tým, že necháme dieťa samotné sa zbaliť do školy, vykonávať osobnú hygienu (napríklad si umyť zuby) či pripraviť si jednoduché jedlo.

 

aby dieťa dokázalo zvládať náročné životné situácie, potrebuje si budovať svoj sociálny systém

 

Je preto dôležité nielen dávať dieťaťu najavo náklonnosť, ale podporovať ho i v budovaní pozitívnych vzťahov s ich okolím. Môžeme podporovať budovanie vzťahov dieťaťa s jeho rovesníkmi, rodinou či inými dospelými. Podporujeme ho v činnostiach, ktoré vyžadujú sociálnu interakciu, napríklad v hre s inými deťmi či účasťou na záujmových aktivitách (krúžkoch), pýtame sa na to, čo s priateľmi zažil, čo potešilo alebo čo ho naopak nahnevalo. Taktiež mu môžete ukázať, že ste mu oporou nielen slovne, ale aj konaním, napríklad podporou v situáciách, kde si nevie samo poradiť (pri učení, plnení domácich úloh).

Emocionálna „gramotnosť“ je zručnosť, ktorá často robí problémy nielen deťom, ale i dospelým. Emocionálna gramotnosť znamená disponovať znalosťami o vlastných emóciách a reagovať na ne adekvátne. Pýtajte sa, ako sa dieťa cíti a aktívne ho počúvajte (parafrázujte, pýtajte sa). Nabádajte ho k rozprávaniu aj o negatívnych emóciách bez toho, aby ste ich u neho potláčali („nesmieš si to tak brať“, „to tak nemôžeš hovoriť“, „nemôžeš sa na neho hnevať“). Dávajte deťom otvorené otázky (také, na ktoré nie je možné odpovedať buď áno alebo nie). Môžete s nimi tiež zdieľať vlastné príbehy, samozrejme spôsobom adekvátnym k veku dieťaťa.

 

mimoškolské aktivity?

 

Skvelým prostriedkom, ako tieto vlastnosti budovať, sú záujmové aktivity (školské krúžky, šport, umenie). Ich pozitívum spočíva v tom, že dieťa sa učí sa robiť aj tie činnosti, ktoré aj napriek tomu, že ho niekedy nebavia, môžu byť predpokladom dobrého výsledku. Získa i pocit zodpovednosti voči učiteľovi / skupine či určitú mieru autonómie (odkázanosť na samého seba). Učí sa tiež fungovaniu v spoločnosti, jej pravidlám a buduje si sociálne vzťahy.

 

Práve takýto prístup môže napomáhať k úspešnému budovaniu psychickej odolnosti, a teda vytvoriť pre dieťa prostredie, ktoré podporí jeho schopnosť zvládať náročné životné situácie a prostredie, v ktorom bude môcť úspešne rásť a realizovať sa.

 

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako môžete pomôcť svojim deťom na ceste životom? Budovať odolnosť detí je jedným z veľmi dobrých riešení. Pretože im pomáha jednoducho sa vyrovnať so stresom ako i  náročnými životnými situáciami. Pokiaľ vás zaujíma téma budovania odolnosti detí v každodennom živote, prečítajte si tiež náš článok na tému sisu. Zmieňovali sme sa o ňom aj v tomto článku: https://www.mystresship.com/poznate-finske-sisu/ . Pri písaní tohto článku sme tiež vychádzali z odbornej publikácie „Vývoj resilience v detsví a dospělosti“ od autorky Ivy Šolcovej, ako i vedeckých štúdii na túto tému. Prajeme príjemné čítanie! 🙂

Ak chcete byť vždy informovaní, čo je u nás nové, sledujte náš facebook, kde sa hneď dozviete všetky novinky. Link na sledovanie tu: mystresship – Domov | Facebook . Za vaše zdieľania a like vám budeme vďační.